pondelok, 08 jún 2020 20:44

Trochu dlhšia vychádzka.

Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)
walkeri na Barborskej ceste walkeri na Barborskej ceste steve

Každý kto niečo robí,  robí aj chyby. Chyby  sú prirodzenou súčasťou nášho učenia a často  si za ne i zaplatíme. Ale poďme pekne po poriadku.

 

Absolvovanie prvej etapy Barborskej cesty nás tak naštartovalo, že  ukrajujúc posledné kilometre trasy sme plánovali tú ďalšiu. Po vzájomnej konzultácii a zvážení všetkých okolností sme si prechod druhej etapy stanovili na 6. júna. Bolo takmer neuveriteľné , že nestabilný charakter počasia v priebehu týždňa s prehánkami a dažďom , sa v sobotu zmení na krásny slnečný deň, ako  hlásali viaceré meteorologické predpovede. Aj z tohto dôvodu sme sa pripravovali na viaceré možné scenáre , dážď, chlad i vietor. Samozrejme dostatočné zásoby vhodných potravín, nápojov a výživových doplnkoch aby nám nechýbala energia. Druhá a šiesta etapa  patria k najdlhším. Obe majú 27,6 kilometra. Čím však dvojka poriadne preverí kondíciu pútnikov sú dva stúpania . Z Harmanca na Kordíky a druhé ešte výdatnejšie je od Chaty nad Tajovom (770  m ), na Gӧrgeyho tunel, ktorý je vo výške 1143 m. Uspokojení kvalitným značením prvej etapy sme v príprave  trochu podcenili detailné naštudovanie trasy. To bola práve tá chyba, za ktorú sme neskôr zaplatili.

Sobotné ráno bolo krásne , priam ako vystrihnuté dovolenkového katalógu.  Plní energie a nadšenia sme vyrazili od Baziliky na Starých Horách k Studničke, ktorá bola našou prvou zastávkou. Toto miesto denne navštevujú ľudia z celého Slovenska i zahraničia. Má v sebe veľmi zvláštnu energiu, ktorú sme i my pocítili vo chvíľke ticha. Potom šup ho ďalej,  smer osada Piesky. V dôsledku nedostatočného naštudovania trasy a prílišného nadšenia sme minuli odbočku na Piesky.  Po dlhšom klesaní však osady stále nebolo a  nás trklo, že niekde sme urobili chybu. Chybu, ktorá nás stála takmer hodinu času a dosť energie. Práve tá nám neskôr v stúpaní pod tunelom  chýbala. Nevzdali sme to, vrátili sme sa. Po krátkom odpočinku  v osade Piesky  sme išli ďalej. Bola to naša chyba, ale i tak si myslím, že odbočka k osade by si zaslúžila minimálne takú tabuľku ako je napríklad pri odbočke ku Kolibe u sv. Krištofa, aj keď sa tam nečapuje.

Cestou ku kolibe  vidím prvé vážnejšie kritické miesto. V bedekri sa píše , že sa miernym klesaním po lesnej ceste dostanete ku kolibe. My sme sa však dostali k hlavnej železničnej trati na Žilinu, neďaleko nevyužívanej železničnej zastávky Uľanka. Značenie sme tam nenašli žiadne a nebyť znalí miestnych pomerov , nevieme ktorým smerom sa pustiť. Aby ste sa dostali ku kolibe treba opatrne prejsť trať a mierne vľavo pokračovať spomínanou cestou ku Kolibe u sv. Krištofa.

 

Jedna  rýchla káva, fotka a  vyrážame ďalej. Vzápätí prechádzame druhým kritický miestom. Úsek trasy vedie popri frekventovanej  ceste I/14 smer Martin. Plechové oplotenie Harmaneckých papierní nie je žiadna romantika, ale čo mi vadí viac je nebezpečenstvo , ktoré predstavuje  hustá cestná premávka. Bola sobota ale osobné i nákladné autá len tak frnkali okolo nás. Určite by stálo za to nájsť iné riešenie tohto úseku.

Vydýchli sme si až po odbočke  do doliny Cenovo. Asfaltová cesta  z väčšej časti ukrytá  v príjemnom tieni stromov, nás zaviedla až nad obec Kordíky. Napriek stúpaniu to bolo celkom v pohode.  V Kordíkoch som ocenil najmä možnosť doplnenia zásob vody, pretože  moja  2,5 litrová zásoba bola fuč. Mimochodom, celkovo som vypil 3,5 litra  a to nebola nejaká horúčava. Nezabúdajte preto na dostatočnú zásoby vody.

Úsek z Kordík po Gӧrgeyho tunel dôverne poznám. Nespočetne krát sme ho dali s kamarátmi  na bežkách v časoch keď sneh ešte nebol raritou. Vedel som , že od Chaty nad Tajovom po tunel sa riadne spotíme. Tak aj bolo. Sladko kyslý úsmev na tvári vyvolal cyklista , ktorý frčiac popri nás pribrzdil a prehodil : „Na vychádzke, na vychádzke , no pekne,“ Z fotiek pri tunely už vidieť viac únavu ako nadšenie. Svetlo na druhej starne tunela pre nás znamenalo najmä krátky oddych v altánku, občerstvenie a suchý odev  pretože funkčné tričko som prepotil na nefunkčné. Posledných tridsať minút na Skalku nás potiahla vidina oroseného krígľa čapovanej plzne v penzióne Guldiner. Keď sme tam dorazili padla sánka, v súčasnom období zatvárajú o osemnástej hodine. No čo,  urobili sme fotky a napili sa vody. Veď je zdravá.

Ďakujem mojim spolupútnikom Katke a Jankovi.  Na trase to nie je len o poznaní seba samého, často aj o poznaní druhých. Napriek únave som mal z celého dňa výborný pocit. A prečo nie, veď to bola len taká dlhšia , tridsať kilometrová  vychádzka. 

steve

 

Čítať 759 krát
« Júl 2020 »
Pon Ut Str Št Pia So Ne
    1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31    

Najčítanejšie novinky

NordicWalking.top - kurzy, tréningy, súťaže v Nordic Walkingu (severskej chôdzi).
© 2016 nordicwalking.top.